Nasi Goreng sa označuje ako indonézska verzia opekanej ryže. Napriek faktu, že tradícia opekanej ryže pochádza z Číny, Nasi Goreng sa považuje za národné jedlo Indonézie. My sme toto úžasné jedlo objavili na našich cestách, konkrétne na Bali, kde je tiež mimoriadne populárne.
Tu je všetko, čo potrebujete vedieť o tejto pochúťke.
Najstaršia verzia opekanej ryže sa datuje približne do 4. storočia pred naším letopočtom v Číne. Opekanie varenej ryže bolo jedným zo spôsobov, ako sa vyhnúť vyhadzovaniu vzácneho jedla a taktiež išlo o spôsob, ako zabrániť šíreniu nebezpečných mikróbov. Takéto vyhadzovanie potravín, je dodnes v čínskej spoločnosti veľké tabu a preto sa snažia spotrebovať všetky potraviny v čo najväčšej miere.
V minulosti sa Nasi goreng podával na raňajky a bol vyrobený z ostatkov ryže z predchádzajúcej noci. V moderných časoch s príchodom nových kuchárskych techník sa Nasi goreng stal plnohodnotným jedlom, ktoré sa podáva počas celého dňa.
V priebehu 10. storočia, keď začali čínsky prisťahovalci vstupovať do Indonézie a ďalších ázijských krajín, priniesli so sebou praktický zvyk, ktorý sa zmenil na tento, veľmi obľúbený pokrm. Tým zvykom bolo vyššie spomenuté opekanie ryže.
Keď sa Číňania dostali do nových krajín, museli prispôsobiť prísady miestnym komoditám, čo malo za následok nespočetné množstvo variácií Nasi goreng. Ľudia, ktorí žili v horách, dopĺňali svoj recept zeleninou, kuracím, alebo hovädzím mäsom, zatiaľ čo v pobrežných oblastiach pridávali do svojho Nasi goreng morské plody.
Predtým Indonézania pravdepodobne zvyšnú ryžu jednoducho sušili na Slnku a vytvárali ryžové čipsy, prípadne takto vysušenú ryžu len pomleli na ryžovú múku.
Čínske vplyvy nielen na indonézsku kuchyňu možno vidieť pri príprave mnohých jedál. Jednou z najdôležitejších techník je určite opekanie s použitím čínskeho wok-u. V Číne bola technika pečenia na wok-u najpopulárnejšia počas dynastie Ming (1368 – 1644 n. l.) no zachováva si svoju obľúbenosť aj dnes.
V Indonézii sa recept na Nasi Georeng, tak, ako ho poznáme objavil, až približne v 17. storočí. Hlavným rozdielom medzi čínskou pečenou ryžou a Nasi goreng je v použití Kecap manis. Ide o sladkú sójovú omáčku s bohatou prísadou palmového cukru. Sladká sójová omáčka a ustricová omáčka sú typické pre pravý indonézsky Nasi goreng.
Verzia, ktorú sme ochutnali na Bali sa od indonézskej verzie líši najmä ryžou. Tá sa na tomto sopečnom ostrove pestuje s pomocou unikátneho spôsobu zavlažovania tzv. Subak. Tento vodohospodársky systém kanálov a hrádzí sa datuje do 9. storočia a dovoľuje Balijčanom byť jedným z najplodnejších a zároveň najkvalitnejším pestovateľom ryže.
U nás si môžete vychutnať Nasi goreng s jemným kuracím mäskom ako duo kura-kreveta alebo typickými krevetami. Nech sa už rozhodnete pre akúkoľvek kombináciu, toto je jedlo pre každého a lahôdka, ktorú musíte vyskúšať. Verte nám, budete chcieť stále viac.